prekvapivo prísl.
prekvapivý príd. kniž. prekvapujúci, neočakávaný: p-é zistenie;
prekvapiť dok.
1. niečím neočakávaným udiviť: p. dieťa darom;
jeho počínanie ma p-lo;
byť príjemne p-ený
2. neočakávane vyrušiť, pristihnúť: p. zlodeja, nepriateľa;
p-la nás búrka;
// prekvapiť sa byť prekvapený, začudovať sa: veľmi som sa p-l, keď prišiel
prekvapivý; prekvapivo prísl.
prekvapiť ‑í ‑ia dok.; prekvapiť sa