prekvapenie -ia s.
1. prekvapujúca, nečakaná vec al. udalosť: prichystať niekomu (ne)milé p., darček je p-ím
2. údiv, začudovanie: od p-ia nemohol prehovoriť;
na moje veľké p. si prisadol
prekvapenosť -i ž.
prekvapený príd. prejavujúci prekvapenie, začudovaný; svedčiaci o tomto stave: p-é dieťa;
p. pohľad;
prekvapivo prísl.
prekvapivý príd. kniž. prekvapujúci, neočakávaný: p-é zistenie;
prekvapiť dok.
1. niečím neočakávaným udiviť: p. dieťa darom;
jeho počínanie ma p-lo;
byť príjemne p-ený
2. neočakávane vyrušiť, pristihnúť: p. zlodeja, nepriateľa;
p-la nás búrka;
// prekvapiť sa byť prekvapený, začudovať sa: veľmi som sa p-l, keď prišiel
prekvapkať dok. pretiecť po kvapkách: káva p-á cez filter;
nedok. prekvapkávať -a
nedok. prekvapovať
prekvapujúci príd. kt. prekvapuje, neočakávaný: p. výsledok, p. úspech;
prekvapujúco prísl.: má p. pekný hlas
nedok. prekvášať -a, prekvasovať
prekvapenie ‑ia ‑í s.
prekvapený; prekvapene, prekvapeno prísl.; prekvapenosť ‑i ž.
prekvapivý; prekvapivo prísl.
prekvapiť ‑í ‑ia dok.; prekvapiť sa
prekvapkať ‑á ‑ajú dok.
prekvapkávať ‑a ‑ajú dok.nedok.
prekvapovať ‑uje ‑ujú dok.nedok.
prekvapujúci; prekvapujúco prísl.
prekvasiť ‑í ‑ia dok.
prekvášať ‑a ‑ajú, prekvasovať ‑uje ‑ujú dok.nedok.