prednosť -i ž.
1. vlastnosť, ktorou niekto al. niečo nad niekým al. niečím vyniká: p-i samostatného štátu;
p-i ústredného kúrenia;
usilovnosť je jeho p.
2. väčší nárok na poprednejšie, výhodnejšie miesto: ženám patrí p.;
uchádzači s praxou majú p.
□ dať, dávať p. niekomu, niečomu (pred niekým, niečím) uprednostniť, uprednostňovať niekoho, niečo;
prednosta -u mn. -ovia m. osoba stojaca na čele istej inštitúcie; predseda: p. kliniky;
p. krajského úradu;
p. spolku;
prednostka -y -tiek ž.
prednostne prísl.
prednostný príd. k 2: p-é postavenie;
práv. p-é právo;
prednosť ‑i ‑í ž.; prednostný; prednostne prísl.
prednosta ‑u mn. ‑ovia m.; prednostka ‑y ‑tiek ž.