poľahky prísl. ľahko, bez námahy: p. predbehnúť súpera
// poľahčiť sa uľahčiť sa, uľaviť sa: pocítiť p-enie;
neos. chorému sa p-lo
nedok. poľahčovať
poľahčujúci príd.: práv. p-a okolnosť kt. je dôvodom na zníženie trestu, op. priťažujúca
polahoda ‑y ‑hôd ž.
poľahky prísl.
poľahnúť ‑e ‑ú ‑hol dok.
poľahoba ‑y ‑hôb ž.
poľahučky, poľahunky prísl.
poľahčiť ‑í ‑ia dok.; poľahčiť sa
poľahčovať ‑uje ‑ujú dok.nedok.