poručnícky príd.: p. pomer;
poručníctvo -a s. práv. postavenie poručníka, poručenstvo: vykonávať p. nad maloletým;
poručník -a mn. -ci m. práv. osoba vykonávajúca poručenstvo (význ. 1);
poručníčka -y -čok ž.;
poručník ‑a mn. ‑ci m.; poručníčka ‑y ‑čok ž.; poručnícky; poručníctvo ‑a s.