poručiteľ -a mn. -ia m. práv. osoba, po kt. sa dedí al. ktorá testamentárne poručila niekomu majetok;
poručiteľka -y -liek ž.;
poručiteľský príd.
poručícky príd.
poručíčka -y -čok ž.;
poručiteľ ‑a mn. ‑ia m.; poručiteľka ‑y ‑liek ž.; poručiteľský
poručiť ‑í ‑ia dok.