popudenosť -i ž.
popudený príd. rozhnevaný, pobúrený: p-í, netrpezliví cestujúci;
// popudiť sa rozčúliť sa, pobúriť sa
popudlivo prísl.;
popudlivosť -i ž.
popudový príd.
nedok. popudzovať, zried. popúdzať -a
popudený; popudene, po-pudeno prísl.; popudenosť ‑i ž.
Popudinské Močidľany ‑ých ‑lian L ‑ých ‑och m.mn.pomn.; Popudinskomočidľanec ‑nca m.; Popudinskomočidlianka ‑y ‑nok ž.; popudinskomočidliansky
popudiť ‑í ‑ia dok.; popudiť sa
popudlivý; popudlivo prísl.; popudlivosť ‑i ž.
popudzovať ‑uje ‑ujú, popúdzať ‑a ‑ajú dok.nedok.