Pre zlepšovanie vášho zážitku na našich stránkach používame cookies. OK

Pravopis slova „politika” v slovenských pravopisných slovníkoch

Krátky slovník slovenského jazyka

politika -y žen. r.

1. činnosť vedúcich orgánov moci, strán, organizácií, občanov v oblasti všeob. štátnych vecí a spravovania vnútroštátnych a medzinár. vzťahov: vnútorná, zahraničná p., mierová p. štátu

2. spôsob spravovania istej oblasti: školská, personálna, platová p.;

politikár -a muž. r. pejor. politik: predajní p-i

Pravidlá slovenského pravopisu

politika ‑y žen. r.; politik ‑a mn. č. ‑ci muž. r.; politička ‑y ‑čiek žen. r.; politický; politicky prísl.; politickosť ‑i žen. r.

politikár ‑a muž. r.

Slovník slovenského jazyka (z r. 1959 – 1968)1

politika, -y žen. r.

1. činnosť vlády štátu, politickej strany al. určitej spoločenskej organizácie v oblasti vnútorných a medzinárodných vzťahov zameraná na ochranu triednych záujmov a na uskutočňovanie triednych úloh príslušného štátu, strany al. organizácie: mierová p. SSSR;
vnútorná, medzinárodná, zahraničná p.;
p. z pozície sily
mocenská;
vládna p.;
stranícka, proletárska, robotnícka p.;
národnostná, školská p.
týkajúca sa národností, školstva;
právna, daňová, roľnícka p.;
kádrová p.
výber odborne a politicky vyspelých pracovníkov;
cenová, mzdová, finančná, hospodárska p., kultúrna p.;
robiť p-u, miešať sa do p-y
;

2. činnosť zameraná na dosiahnutie niečoho, charakter, spôsob, forma tejto činnosti: špinavá p. nečestná;
On, syn, robí si svoju politiku a oni svoju. (Tat.) Počínal chápať panskú politiku. (Taj.) Býva to najlepšia politika proti bláznom, dať sa im vyblázniť do vôle. (Záb.)

pštrosia p. neprezieravé, krátkozraké počínanie, majúce tendenciu úmyselne niečo nevidieť;

3. hovor. otázky, udalosti spoločenského života, verejného života v štáte: Majster odišiel do krčmy filozofovať a rozoberať vysokú politiku. (Gráf) Ich veselý hovor vyhýbal sa politike a denným biedam. (Vaj.) Doma vše čítaval otcovi z novín politiku. (Taj.)

4. hovor. expr. chytráctvo, vypočítavosť, prefíkanosť: Viac z politiky než z pocitu povinnosti konala služby. (Vans.) Čože ty vieš, akú politiku majú takí páni! (Jégé) Mišo — vy ste politika! (Kuk.) chytrák;
v tom je (bude) nejaká p.

politikán, -a muž. r. zastar. politik, politikár: Škôldozorca Sebesztha, politikán, nesúci pre takýto úkol. (Škult.);

politikánsky príd. m.;

politikánstvo, -a stred. politikárčenie (Škult.)

politikár, -a muž. r. pejor zlý, povrchný politik: buržoázni p-i;
skrachovaný p.;
Nech na vás orú kdejakí politikári.
(Kuk.) A tí časom svojich politikárov presvedčia, že sme mali prevahu. (Ondr.);

politikársky príd. m.;

politikárstvo, -a stred. politikárčenie

politikárčiť i politikáriť, -i, -ia nedok. pejor. zaoberať sa politikou (obyč. povrchne), politizovať: Prudko zaútočil (Jesenský) proti krčmovému politikárčeniu, veľkohubosti. (Tat.);
neplodné politikárenie;
Pochopiteľné sú i jeho rozpory s Vajanským, vidiacim riešenie v straníckom politikárení.
(Brez.)

politikaster, -tra muž. r. kniž. zastar. zlý, povrchný politik, politikár: Mámila sa (mládež) lžami bludárskych historikov a blbých politikastrov. (Hurb.) Ján Hrabovec patril k dedinským politikastrom. (Vaj.);

politikasterský príd. m.;

politikasterstvo, -a stred. zlé, povrchné politizovanie (Vaj.)

Naposledy hľadané výrazy

1. politika v pravopisných slovníkoch