politickoorganizačný príd. týkajúci sa polit. organizovania: p-é opatrenia
politickosť -i ž.: p. prístupu
politicky prísl.: byť p. angažovaný;
politika -y ž.
1. činnosť vedúcich orgánov moci, strán, organizácií, občanov v oblasti všeob. štátnych vecí a spravovania vnútroštátnych a medzinár. vzťahov: vnútorná, zahraničná p., mierová p. štátu
2. spôsob spravovania istej oblasti: školská, personálna, platová p.;
pren. publ. pštrosia p. obchádzajúca problémy;
politizovať nedok.
1. zaoberať sa politikou (v rozhovore), rozprávať sa o politike: dnes sa p-je všade
2. dávať polit. ráz, spolitizúvať: p. kultúru, hospodárske výsledky
politizácia -ie ž. politizovanie (význ. 2): p. privatizácie
politička -y -čiek ž.;
politologicky prísl.
politologický príd.;
politologička -y -čiek ž.;
politológia -ie ž. veda o polit. systémoch, ich fungovaní a riadení, o formulovaní cieľov vnútornej i zahraničnej politiky a o optimalizovaní prostriedkov na ich dosahovanie, polit. veda;
politúrovaný príd. natretý politúrou: p-á skriňa
poliť -ľ! nedok. rozdeľovať na polovice, rozpoľovať: p. marhule
politbyro ‑a s.
politika ‑y ž.; politik ‑a mn. ‑ci m.; politička ‑y ‑čiek ž.; politický; politicky prísl.; politickosť ‑i ž.
politikum ‑ka s.
politikár ‑a m.
politizovať ‑uje ‑ujú dok.nedok.
politizácia ‑ie ž.
politológia ‑ie ž.; politológ ‑a mn. ‑ovia m.; politologička ‑y ‑čiek ž.; politologický; politologicky prísl.
politúra ‑y ‑túr ž.
poliť ‑í ‑ia ‑ľ! dok.nedok.