pokusný príd.
1. určený na pokusy (význ. 2), skúšobný: p. pozemok, p-é zvieratá
2. vychádzajúci z pokusov (význ. 2), experimentálny: p-é práce, p-é hospodárenie
● kniž. p. králik kto slúži na overenie niečoho nového;
pokušiteľka -y -liek ž. k 1;
pokušiteľsky prísl.
pokušiteľský príd.: p. úsmev;
pokúšať -a nedok.
1. znepokojovať, dráždiť, hnevať: nep-j psa!
2. uvádzať do pokušenia, zvádzať: p. dievča;
p-la ho myšlienka na útek
3. nutkať, nabádať: žiaľ ho p-l do plaču;
neos. p-lo ho vrátiť sa;
expr. diabol, čert ho p-a má nutkanie urobiť niečo zlé
● expr. p. osud (šťastie, Boha, čerta, diabla) a) riskovať b) rúhať sa
nedok. pokúšať sa -a
pokus ‑u m.
pokusný; pokusne prísl.
pokušenie ‑ia ‑í s.
pokušiteľ ‑a mn. ‑ia m.; pokušiteľka ‑y ‑liek ž.; pokušiteľský; pokušiteľsky prísl.
pokúsiť sa ‑i ‑ia dok.
pokúšať ‑a ‑ajú dok.nedok.
pokúšať sa ‑a ‑ajú dok.nedok.