pokoj -a m.
1. stav bez pohybu, činnosti; odpočívanie: deň pracovného p-a;
biol. vegetačný p.;
fyz. teleso v stave p-a
2. stav bez ruchu, hluku: nočný p.
3. stav bez vojny, mier: čas p-a
4. nenarušenosť a bezpečnosť spravodlivého poriadku; súlad medzi ľuďmi: vo svete nevládne p.;
p. v rodine
5. nevzrušenosť; rozvaha, rozvážnosť; vnútorná vyrovnanosť: zachovať p. v nebezpečenstve;
duševný p.
6. náb. súhrn všetkých materiálnych a duchovných dobier; plnosť mesiášskej spásy; posmrtná blaženosť: Kristov p.;
odpočívaj v p-i náhrobný nápis
● dať (svätý) p., nechať na p-i neznepokojovať, nestarieť sa;
daj p.! nevyrušuj! prestaň! nemať p., p-a byť nespokojný;
mať dušu, srdce na p-i byť uspokojený;
nedá mu to p-a znepokojuje ho to;
odobrať sa, odísť na p. zomrieť;
pokojamilovný príd. znášanlivý; mierumilovný: p. človek
pokojne prísl.: rieka tiekla p.;
p. ležať;
p. reagovať;
pokojnosť -i ž.
pokojný príd.
1. na ktorom nevidieť búrlivý al. výraznejší pohyb, nerozbúrený: p. hladina rieky
2. kt. má nerušený, plynulý priebeh, spokojný: p. život, p. vývin;
p. večer tichý
3. neprejavujúci vzrušenie al. nepodliehajúci vzrušeniu, vyrovnaný, spokojný: p. človek;
hovoriť p-m hlasom
4. kt. nemá výbojné, útočné zámery, mierny, mierumilovný: p-é obyvateľstvo;
pokojamilovný; pokojamilovne prísl.; pokojamilovnosť ‑i ž.
pokojný; pokojne prísl.; pokojnosť ‑i ž.