pokladať nedok. hodnotiť, posudzovať, oceňovať nejako, považovať, mať za, rátať za, držať: p. niekoho za priateľa;
p-l to za nemožné;
p. si za povinnosť urobiť niečo;
p. sa za nevinného
pokladnica -e -níc ž.
1. schránka na bezpečné uschovanie cenností (obyč. peňazí): ohňovzdorná p.;
pren. p. vedomostí
2. miesto, miestnosť na prijímanie a vyplácanie peňazí: staničná p.;
kúpiť si v p-i lístok;
pracovať pri p-i
3. inštitúcia majúca na starosti správu majetku, peňazí: štátna p.;
pokladnička -y -čiek ž. zdrob.: detská p.
pokladničný príd.: p-á hotovosť, p. blok;
pokladnícky príd.;
pokladníctvo -a s. funkcia pokladníka
pokladník -a mn. -ci m. kto je oprávnený, poverený manipulovať s peniazmi: p. v sporiteľni;
p. organizácie;
pokladníčka -y -čok ž.;
pokladňa -e ž., vhodnejšie pokladnica;
pokladňový príd., vhodnejšie pokladničný
nedok. poklepkávať -a
poklepový príd.
nedok. poklepávať -a
poklesok -sku m. (menšie) previnenie: morálny, spoločenský p.
poklona -y -lôn ž.
1. sklonenie hlavy al. hornej časti tela na vyjadrenie pozdravu, úcty: urobiť hlbokú p-u;
vzdať niekomu p-u;
zastaráv. (úctivá, hlboká) p.! pozdrav;
cirk. p. Oltárnej sviatosti akt uctievania Boha
2. lichôtka, kompliment: dostať p-u
□ robiť p-y lichotiť
poklop -u m. prostriedok na zakrytie, uzáver, vrchnák: p. na šachte;
poklopkať dok. expr. poklopať;
nedok. poklopkávať -a
poklopový príd.
nedok. poklopávať -a
poklad ‑u m.
pokladať () ‑á ‑ajú dok.nedok.
pokladnica ‑e ‑níc ž.; pokladničný; pokladnička ‑y ‑čiek ž.
pokladník ‑a mn. ‑ci m.; pokladníčka ‑y ‑čok ž.; pokladnícky; pokladníctvo ‑a s.
poklebetiť si ‑í ‑ia dok.
poklepať ‑e ‑ú dok.
poklepkať ‑á ‑ajú dok.
poklepkávať ‑a ‑ajú dok.nedok.
poklepávať ‑a ‑ajú dok.nedok.
pokles ‑u m.
poklesnúť ‑e ‑ú ‑sol dok.
poklesok ‑sku m.
poklona ‑y ‑lôn ž.
pokloniť sa ‑í ‑ia dok.
poklonkovať, poklonkovať sa ‑uje ‑ujú dok.nedok.
poklopať ‑e ‑ú dok.
poklopkať ‑á ‑ajú dok.
poklopkávať ‑a ‑ajú dok.nedok.
poklopávať ‑a ‑ajú dok.nedok.
poklus ‑u m.
poklásť ‑kladie ‑kladú ‑kládol dok.
pokĺznuť sa ‑e ‑u ‑zol dok.
pokľak ‑u m.
pokľaknúť, pokľaknúť si ‑e ‑ú ‑kol dok.
pokľačiačky prísl.