podivenie -ia s. počudovanie, údiv, začudovanie: vzbudiť veľké p.
podivne prísl.;
podivnosť -i ž.
podivný príd. čudný, nezvyčajný: p. človek, p. úkaz;
podivuhodne prísl.;
podivuhodnosť -i ž.
podivuhodný príd. obdivuhodný, nezvyčajný: p. výkon;
podivín -a m. zastar. čudák
podívať sa ‑a ‑ajú dok.