poburovateľ -a mn. -ia m. kto poburuje, burič: potrestať p-ov;
poburovateľka -y -liek ž.
nedok. poburovať
nedok. poburovať sa
poburujúci príd. spôsobujúci pobúrenie: p-e reči;
poburujúco prísl.: p. sa správať
pobúrenie -ia s. znepokojenie, podráždenie, rozhorčenie: vyvolať p. verejnosti
pobúrenosť -i ž.
pobúrený príd. znepokojený, podráždený, rozhorčený: p-é davy;
pobúriť -i dok.
1. znepokojiť, podráždiť, rozhorčiť: krivda p-la občanov;
urážka ho p-la
2. vyvolať nevraživosť, nepriateľstvo, popudiť: p. niekoho proti sebe;
// pobúriť sa znepokojiť sa, podráždiť sa, rozhorčiť sa: p-l sa nad jeho konaním;
poburovateľ ‑a mn. ‑ia m.
poburovať ‑uje ‑ujú dok.nedok.; poburovať sa
poburujúci; poburujúco prísl.
pobúrenie ‑ia s.
pobúrený; pobúrene, pobúreno prísl.; pobúrenosť ‑i ž.
pobúriť ‑i ‑ia dok.; pobúriť sa