pevný príd.
1. kt. dobre odoláva mechanickým účinkom (tlaku, úderu ap.): p-é múry, p-á obuv;
p-á zem pevnina;
p. domový odpad kt. obsahuje tuhé látky
2. kt. má, prejavuje teles. al. duš. silu, silný: p. chlap, p-é svaly;
p. charakter, p-á vôľa
3. nepohyblivý, stabilný: p. bod;
tech. p-á spojka;
šport. p. štart;
inform. p. disk vstavaná súčasť počítača na ukladanie údajov
4. kt. odoláva zmenám v čase, nemení sa, trvalý: p-é spojenectvo, priateľstvo, p-é presvedčenie
5. ustálený dohodou, fixný: p. plat, p-á sadzba, p-é ceny
6. kt. prejavuje istotu, rázny, energický: p. krok, povedať niečo p-ým hlasom
● mať p-ú pôdu pod nohami mať istotu;
mať p-ú chrbtovú kosť byť zásadový;
mať p-ú ruku byť rozhodný;
stáť na p-ých nohách isto;
pevný; pevne, pevno prísl.; pevnosť ‑i ž.