oznamovateľ -a mn. -ia m. živ. kto niečo oznamuje;
oznamovateľ -a D -u L -i mn. N -e/-ia m. neživ. tlač al. rubrika v tlači na drobné (úr.) oznamy: úradný, ústredný o.
oznamovateľka -y -liek ž.;
nedok. oznamovať
oznamovateľ ‑a D ‑u L ‑i ANmn. ‑e m.neživ.živ.
oznamovateľ ‑a DL ‑ovi mn. ‑ia m.živ.
oznamovať ‑uje ‑ujú dok.nedok.