osloboditeľ -a mn. -ia m. kto sa zaslúžil o oslobodenie: o. národov, vďaka o-om;
osloboditeľka -y -liek ž.;
osloboditeľský príd.: o. zápas
oslobodiť dok.
1. zbaviť nadvlády; vyslobodiť: o. krajinu od nepriateľov, vojsko o-lo od okupantov celé územie štátu
2. zbaviť viny: o. obžalovaného
3. vyslobodiť, uvoľniť, vymaniť: o. si ruku zo zovretia
4. zbaviť niečoho zaťažujúceho, (nepríjemnej) povinnosti, vyslobodiť: o. od trápenia, o. od dane, od skúšky;
// oslobodiť sa
1. zbaviť sa nadvlády, vyslobodiť sa: o. sa spod cudzej nadvlády, o. sa spod jarma moci;
národné o-enie
2. zbaviť sa niečoho zaťažujúceho, nepríjemného, vyslobodiť sa: o. sa od strachu;
oslobodzovací príd. kt. má za cieľ oslobodiť: o. boj, o-ie hnutie
nedok. oslobodzovať
nedok. oslobodzovať sa
oslobodzujúci príd. kt. oslobodzuje: o. rozsudok;
o. pocit;
o. úsmev uvoľnený;
oslobodzujúco prísl.
osloboditeľ ‑a mn. ‑ia m.; osloboditeľka ‑y ‑liek ž.; osloboditeľský
oslobodiť ‑í ‑ia dok.; oslobodiť sa
oslobodzovať ‑uje ‑ujú dok.nedok.; oslobodzovať sa
oslobodzujúci; oslobodzujúco prísl.