oprávnene prísl.;
oprávnenie -ia s.
1. právo, právomoc; kompetencia: vodičské o., o. nárokovať si niečo;
o. predávať huby
2. dôvod, odôvodnenie na nejaký čin, postup ap.: jeho postup má o.;
o. na optimizmus
oprávnenosť -i ž.
oprávnený príd.
1. majúci oprávnenie, právo: o. dedič, byť o. zastupovať
2. odôvodnený, opodstatnený: o-é požiadavky, o-á obava;
oprávnenie ‑ia ‑í s.
oprávnený; oprávnene prísl.; oprávnenosť ‑i ž.