opatrenie -ia s. zákrok na zabezpečenie niečoho: ochranné, hospodárske, protipožiarne o.;
nariadiť potrebné o-ia;
súbor o-í
□ urobiť o.
opatriť dok.
1. postarať sa, aby niekto mal, čo potrebuje, aby niečo bolo v poriadku: o. deti, o. chorého, o. hydinu, dom
2. kniž. obstarať, zadovážiť: o. si peniaze
3. kniž. dať niečo niekam, vystrojiť, vybaviť: list o. pečaťou;
zväzky o-ené číslami;
opatrne prísl.: o. jazdiť;
opatrnícky príd. i prísl.: o-e konanie, o-a kritika;
o. uhýbať;
opatrníctvo -a s.
opatrník -a mn. -ci m. pejor. kto je prepiato al. vypočítavo opatrný;
opatrníčiť -i nedok. hovor. pejor. byť prepiato, vypočítavo ap. opatrný
opatrovanec -nca m. práv. osoba, kt. je v opatere opatrovníka
opatrovateľ -a mn. -ia m. opatrovník;
opatrovateľka -y -liek ž. žena starajúca sa o cudzie dieťa al. o bezvládnu osobu;
opatrovateľský príd.: o-á služba
nedok. opatrovať
● o. niečo ako oko v hlave úzkostlivo chrániť
opatrovnícky príd.;
opatrovníctvo -a s.
opatrovníčka -y -čok ž.;
opatrenie ‑ia ‑í s.
opatriť ‑í ‑ia dok.
opatrník ‑a mn. ‑ci m.; opatrnícky príd.prísl.; opatrníctvo ‑a s.
opatrníčiť ‑i ‑ia dok.nedok.
opatrný; opatrne prísl.; opatrnosť ‑i ž.
opatrovanec ‑nca m.
opatrovateľ ‑a mn. ‑ia m.; opatrovateľka ‑y ‑liek ž.; opatrovateľský
opatrovať ‑uje ‑ujú dok.nedok.
opatrovník ‑a mn. ‑ci m.; opatrovníčka ‑y ‑čok ž.; opatrovnícky