on m. G, A jeho, neho, ho, -ňho, -ň D jemu, nemu, mu L ňom I ním mn. živ. oni neživ. ony G ich, nich D im, nim A živ. ich, nich neživ. ich, ne L nich I nimi, ona ž. G a D jej, nej A ju, ňu L nej I ňou mn. ony G ich, nich D im, nim A ich, ne L nich I nimi, ono1 s G, D, L, I ako m., A ho, -ň mn. ony G, D, L, I ako m., A ich, ne (dlhšie tvary jeho, jemu použ. pri dôraze, kratšie ho, mu bez dôrazu; tvary s -ň iba po predl.: k nemu, za ňou ap.;
po predl. zakončených samohláskou sú tvary -ňho, -ň, napr. doňho, zaň;
tvary -ňho sú pre živ., tvary -ň pre neživ., zried. pre živ.)
I. zám. osob. 3. os.
1. označ. osobu, zviera al. vec, kt. sa v dialógu nezúčastňujú, o kt. už bola reč al. kt. sú dostatočne určené situáciou: sľúbil som priateľovi pomoc, ale on odmietol;
pozdravil susedku a dal sa s ňou do reči;
má jedno dieťa a veľmi sa oň bojí;
šaty sa mu nepáčili, keď sa na ne bližšie pozrel;
vrabce stíchli, keď som ich rozohnal
2. iba oni hovor. zastaráv. označ. v nepriamej reči jednu tretiu osobu, ktorej v dialógu vykáme (plurál úcty): o. (mamička) povedali, že ...
3. iba oni zastar. použ. na znak úcty namiesto 2. os. mn. (onikanie): starká, prosím ich, poradia mi niečo
II. iba ono čast. hovor. nadväzuje na kontext al. situáciu: o. sa vyplatí starať sa o mladých
onak zám. ukaz. príslov. odkazuje na vzdialenejšiu vlastnosť deja, inak(šie), op. tak: raz je tak, raz o.;
jeden hovorí tak, druhý o.
onakvo prísl.
// ondiať sa, ondieť sa: čo sa o-š? zdráhaš, hneváš ap.
ondulačný príd.: o-é železo ondulovačka
ondulovačka -y -čiek ž. ondulovacie železo
nedok. onemievať -a
onemocnieť -ie -ejú dok. zastaráv. ochorieť
oneskorene prísl.: o. kvitnúť;
oneskorenec -nca m. človek, kt. sa oneskoril: o-ov do hľadiska nepustili
oneskorenosť -i ž.
oneskorený príd. uskutočnený neskoro: o. vývin, o. príchod;
nedok. oneskorievať sa -a, oneskorovať sa
onezdravieť -ie -ejú dok. ochorieť: veľmi o-l
onkologický príd.
onkologička -y -čiek ž.;
onomastický príd.
onomastika -y ž. lingv. vedný odbor skúmajúci vlastné mená;
Ondavka ‑y ž.; Ondavčan ‑a mn. ‑ia m.; Ondavčanka ‑y ‑niek ž.; ondavský
Ondavské Matiašovce ‑ých ‑viec mn.pomn.ž.; Ondavskomatiašovčan ‑a mn. ‑ia m.; Ondavskomatiašovčanka ‑y ‑niek ž.; ondavskomatiašovský
Ondrašovce ‑viec mn.pomn.ž.; Ondrašovčan ‑a mn. ‑ia m.; Ondrašovčanka ‑y ‑niek ž.; ondrašovský
Ondrašová ‑ej ž.; Ondrašovčan ‑a mn. ‑ia m.; Ondrašovčanka ‑y ‑niek ž.; ondrašovský
Ondrejovce ‑viec mn.pomn.ž.; Ondrejovčan ‑a mn. ‑ia m.; Ondrejovčanka ‑y ‑niek ž.; ondrejovský
on GAm. jeho, neho, ho, -ňho, -ň D jemu, nemu, mu L ňom I ním mn.živ. oni, neživ.živ. ony G ich, nich D im, nim Aživ. ich, nich, neživ.živ. ich, ne L nich I nimi, ona GDž. jej, nej A ju, ňu L nej I ňou mn. ony G ich, nich D im, nim A ich, ne L nich I nimi, ono GDAILm.s. ho, oň mn. ony GDAILm. ich, ne ( -ň predl. ‑ňho m.živ. -ň m.neživ.s.živ.) m.zám.
onak m.príslov.zám.
onaký m.zám.
onanovať ‑uje ‑ujú dok.nedok.
onačiť sa ‑í ‑ia dok.nedok.
ondatra ‑y ‑tier ž.; ondatrí, ondatrový
ondiať ‑ie ‑ejú ‑i/‑ej! ‑ial, ondieť ‑ie ‑ejú ‑i/‑ej! ‑el dok.nedok.; ondiať sa, ondieť sa
ondulovačka ‑y ‑čiek ž.
ondulovať ‑uje ‑ujú dok.nedok.
onedlho prísl.
onehdy m.príslov.zám.
onemievať ‑a ‑ajú dok.nedok.
onemieť ‑ie ‑ejú ‑el dok.
oneskorenec ‑nca m.
oneskorený; oneskorene prísl.; oneskorenosť ‑i ž.
oneskorievať sa ‑a ‑ajú, oneskorovať sa ‑uje ‑ujú dok.nedok.
oneskoriť sa ‑í ‑ia dok.
onezdravieť ‑ie ‑ejú ‑el dok.
onikať ‑á ‑ajú dok.nedok.
onkológia ‑ie ž.; onkológ ‑a mn. ‑ovia m.; onkologička ‑y ‑čiek ž.; onkologický; onkologicky prísl.
onomastika ‑y ž.; onomastický