nedok. odsudzovať
odsúdiť -i dok.
1. (na súde) uznať za vinného a vyniesť trest: o-li ho na tri roky odňatia slobody, na smrť;
podmienečne o-ený za krádež
2. ostro odmietnuť, zavrhnúť: o. výtržnosti mládeže;
jeho správanie zaslúži o-enie
3. predurčiť (na niečo nepríjemné): plán o-ený na neúspech, rastliny o-ené živoriť;
odsúhlasiť dok.
1. účt. porovnať (účtovné záznamy s dokladmi), kolacionovať: o. súčty so záznamami
odsudzovať ‑uje ‑ujú dok.nedok.
odsun ‑u m.
odsunúť ‑ie ‑ú ‑ul dok.
odsuvník ‑a m.
odsúdenec ‑nca m.
odsúdený ‑ého m.príd.
odsúdiť ‑i ‑ia dok.
odsúhlasiť ‑í ‑ia dok. (kolacionovať)
odšúchať sa ‑a ‑ajú dok.