odrapotať -ce -cú -oc/-taj! -cúc/-tajúc dok. expr. odrecitovať (význ. 2): o. úlohu
nedok. odrastať
odraz -u m.
1. odrazenie (význ. 1, 4): o. lopty, o-om sa posunúť;
o. slnka na vode obraz;
fyz.: uhol o-u;
o. svetla, zvuku, rádiových vĺn
2. prejav, výraz, obraz: dielo je verným o-om jeho života;
filoz. ústredný pojem teórie poznania vyjadrujúci výsledok i proces vzájomného pôsobenia subjektu a objektu;
odraziť dok.
1. nárazom dať niečomu (opačný al. iný) smer: o. loptu;
o. sa na lyžiach, na člnku, o. sa pravou nohou (pri skoku);
o. kompu
2. nárazom odlomiť, odbiť: o. soche ruku, o. hrdlo z fľaše
3. zmeniť smer (vody): o. potok
4. po dopade dať iný smer (lúčom, zvukovej vlne): hladina o-la svetlo mesiaca
5. potlačiť, odvrátiť (protiakciou): o. útok;
pren. o. výčitky;
// odraziť sa
1. nárazom dostať iný smer: guľka sa o-la od steny;
o-ený puk
2. zmeniť smer cesty al. toku, odbočiť: o-me sa popod horu;
prítok sa za mestom o-l
3. po dopade dostať opačný smer (o zvukovej vlne, lúči): ozvena sa o-la od skál;
o-ené svetlo;
žiara sa o-la na skle odzrkadlila
4. prejaviť sa, ukázať sa: nedostatky sa o-li na výsledku;
smútok sa mu o-l na tvári;
odrazovka -y -viek ž. obyč. mn. hovor. odrazka
I. prísl.
1. neočakávane, náhle, zrazu, naraz, nenazdajky: o. nastalo ticho
2. súčasne, zároveň, naraz: robiť dve veci o.
II. čast. vyj. hodnotiaci postoj (prekvapenie, miernu iróniu): o. taký múdry!
nedok. odrábať, odrábať si -a
nedok. odrádzať -a, odradzovať
nedok. odrátavať, odratúvať -a
nedok. odrážať -a
nedok. odrážať sa
odradiť ‑í ‑ia dok.
odrapotať ‑ce ‑cú ‑oc/‑taj! ‑tal ‑cúc/‑tajúc dok.
odrastať ‑á ‑ajú dok.nedok.
odratúvať, odrátavať ‑a ‑ajú dok.nedok.
odrazisko ‑a ‑získ s.
odrazivosť ‑i ž.
odraziť ‑í ‑ia dok.; odraziť sa
odrazu čast.prísl.st.
odrábať, odrábať si ‑a ‑ajú dok.nedok.
odrádzať ‑a ‑ajú, odradzovať ‑uje ‑ujú dok.nedok.
odrásť ‑rastie ‑rastú ‑rasť/‑i! ‑rástol dok.
odrátať ‑ta/‑ce ‑tajú/‑cu ‑tal ‑taj/‑c! dok.
odrážať ‑a ‑ajú dok.nedok.; odrážať sa