odbiť -je -jú dok.
1. zvučnými údermi oznámiť čas; takto byť oznámený: hodiny o-li šesť;
o-la, neos. o-lo polnoc
2. úderom vrátiť: o. loptu
3. úderom oddeliť (z celku), odraziť: o. ucho šálky, o. z taniera
4. odmietnuť, odvrhnúť; odbaviť: nedať sa o.;
o-l ho žartom;
o. nápadníka
● o-la jeho posledná, ostatná hodina umiera;
nedok. odbíjať -a
nedok. odbíjať sa
odbiehať, odbehávať, odbehúvať ‑a ‑ajú, odbehovať ‑uje ‑ujú dok.nedok.
odbíjať ‑a ‑ajú dok.nedok.; odbíjať sa