obstarať dok.
1. zaobstarať, zadovážiť, zaopatriť: o. obživu pre rodinu, o. materiál, o. si látku na kabát
2. zabezpečiť, zariadiť: o. rýchlu pomoc, o. dovoz surovín;
obstarný príd. expr. postarší, obstarožný: o. pán
nedok. obstarávať -a
nedok. obstávať1 -a
obšťastniť dok. urobiť šťastným, potešiť: o. niekoho darom, úsmevom;
nedok. obšťastňovať
obstarať ‑á ‑ajú dok.
obstarávateľ ‑a mn. ‑ia m.; obstarávateľka ‑y ‑liek ž.
obstarávať ‑a ‑ajú dok.nedok.
obstavať ‑ia ‑ajú dok. (obkolesiť stavbou)
obstaviť ‑í ‑ia dok.
obstať ‑stane ‑stanú ‑statý dok. (obkolesiť)
obstávať ‑a ‑ajú dok.nedok. (obkolesovať; postávať)
obstáť ‑stojí ‑stoja ‑stál dok. (vydržať, osvedčiť sa)
obšťastniť ‑í ‑ia dok.
obšťastňovať ‑uje ‑ujú dok.nedok.