obrobiť dok.
1. úpravou prichystať na pestovanie plodín: o. zem, pole, vinicu
2. opracovať: o. súčiastky, kožu;
obrodenský príd.: o-á literatúra;
obrodenstvo -a s. úsilie o obrodu národa
obrodiť dok. dodať novú silu (do života), oživiť, obnoviť: o. spoločnosť, hnutie;
obrodne prísl.
obrodný príd.: o-é hnutie;
nedok. obrodzovať
obrovsky prísl.
obrobiť ‑í ‑ia dok.
obrobok ‑bka/‑bku L ‑bku m.
obroda ‑y ‑rôd ž.; obrodný; obrodne prísl.
obrodenie ‑ia s.; obrodenský; obrodenstvo ‑a s.
obrodiť ‑í ‑ia dok.
obrodzovať ‑uje ‑ujú dok.nedok.
obrok ‑u m.
obrovský; obrovsky prísl.