obojživelnícky príd.
obojživelník -a mn. N a A -y m.
1. živočích prispôsobený žiť na suchu i vo vode (napr. žaba);
pren. kto sa venuje dvom veciam al. pejor. bezzásadový človek
2. hovor. obojživelné vozidlo;
obojživelný príd. prispôsobený podmienkam vo vode i na suchu: o. živočích;
o-é vozidlo
obojživelník ‑a ANmn. ‑y m.; obojživelnícky