narušiteľka -y -liek ž.
narúbať -e -u dok. rúbaním pripraviť, nahromadiť isté množstvo: n. dreva;
n. uhlie
nedok. narúčať -a: počúval, čo mu n-jú
náruživo prísl.: n. milovať;
náruživosť -i ž.
naruby prísl.
narukovať ‑uje ‑ujú dok.
naručiť ‑í ‑ia dok.
narušiteľ ‑a mn. ‑ia m.; narušiteľka ‑y ‑liek ž.
narušiť ‑í ‑ia dok.
narušovateľ, narúšateľ ‑a mn. ‑ia m.; narušovateľka, narúšateľka ‑y ‑liek ž.
naružovo, na ružovo prísl.
narúbať ‑e ‑u dok.
narúčať ‑a ‑ajú dok.nedok.
náruč ‑e ‑í ž.
náručie ‑ia ‑í s.
náruživec ‑vca m.
náruživý; náruživo prísl.; náruživosť ‑i ‑í ž.