napadať1 dok. nahromadiť sa padaním, (postupne) napadnúť: n-l sneh, n-lo lístie
nápadito prísl.;
nápaditosť -i ž.
nápaditý príd. hovor. bohatý na nápady, vynachádzavý: n-á vzorka, n. program;
nápadne prísl.: n. sa správať;
n. červený krikľavo;
nápadníčka -y -čok ž.;
nápadnícky príd.
nápadnosť -i ž.
napadnúť -e -ú -dol dok.
1. nahromadiť sa padaním, napadať: n-l sneh;
n-lo lístia
2. zaútočiť, prepadnúť: nepriateľ n-l krajinu, n. niekoho na verejnosti, od chrbta, hmyz n-l úrodu;
práv. n. zmluvu podať námietky proti nej
3. hovor. (náhle) prísť na um, vhupnúť do hlavy: n-la mu smelá myšlienka;
ani mu nenapadne vrátiť sa
nápad ‑u m.
napádať ‑a ‑ajú dok.nedok. (krívať; útočiť)
napadať ‑á ‑ajú dok. (nahromadiť sa)
nápaditý; nápadito prísl.; nápaditosť ‑i ‑í ž.
nápadník ‑a mn. ‑ci m.; nápadníčka ‑y ‑čok ž.; nápadnícky
napadnúť ‑e ‑ú ‑dol dok.
nápadný; nápadne prísl.; nápadnosť ‑i ž.