normatív -u m. odb. predpis, ustanovenie, pravidlo: n. zásob, kvality norma
normatívne prísl.;
normatívnosť -i ž.
normatívny príd. kt. určuje normu al. z nej vychádza: n. orgán;
n-a príručka;
normatív ‑u m.
normatívny; normatívne prísl.; normatívnosť ‑i ž.