ničiteľka -y -liek ž.;
ničiteľský príd.
ničivo prísl.;
ničivosť -i ž.
ničivý príd. kt. ničí, zhubný, skazonosný: n-é zemetrasenie;
ničiť nedok.
1. spôsobovať skazu, poškodzovať, kaziť, nivočiť; pustošiť: n. knihy, šatstvo, n. si zdravie
2. zabíjať, hubiť, zneškodňovať: n. škodcov, hmyz;
zbrane hromadného n-enia
ničí zám. vymedz. popiera jestvovanie vlastníka al. pôvodcu, nepatriaci nikomu: majetok nebude n.
ničiteľ ‑a mn. ‑ia m.; ničiteľka ‑y ‑liek ž.; ničiteľský
ničivý; ničivo prísl.; ničivosť ‑i ž.
ničiť ‑í ‑ia dok.nedok.
ničí m.zám.