nespratne prísl.;
nespratnosť -i ž.
nespratník -a mn. -ci m. expr. nespratný človek, výtržník
nespratný príd. (stále) nespokojný, neznášanlivý; nedisciplinovaný; svedčiaci o tom: n. človek;
n-á povaha;
nespravodlivo prísl.: n. odsúdiť;
nespravodlivosť -i ž.
1. iba jedn. k nespravodlivý
2. nespravodlivý čin, krivda: dopustiť sa n-i, napraviť n.
nespravodlivý príd. kt. koná, je v rozpore so spravodlivosťou, krivdiaci: n. vychovávateľ;
n. trest;
nesprávne prísl.;
nesprávnosť -i ž.
nespratník ‑a mn. ‑ci m.; nespratníčka ‑y ‑čok ž.
nespratný; nespratne prísl.; nespratnosť ‑i ž.
nespravodlivý; nespravodlivo prísl.; nespravodlivosť ‑i ž.
nesprávny; nesprávne prísl.; nesprávnosť ‑i ‑í ž.