nespokojenec -nca m. nespokojný človek
nespokojne prísl.;
nespokojnosť -i ž.: prejavy n-i
nespokojný príd. kt. pociťuje neľúbosť, prejavuje nesúhlas: n. zákazník, n. s výsledkom;
nespoločenskosť -i ž.
nespoločensky prísl.: prejaviť sa n.;
nespoločenský príd.
1. kt. sa vyhýba spoloč. styku, uzavretý, samotársky: n-í chlapci
2. odporujúci spoloč. pravidlám: n-é správanie;
II. nesporne čast. nepochybne, iste, isto(tne): je to n. tak
nespornosť -i ž.
nesporný príd. nepochybný, nepopierateľný, istý: n. fakt, úspech;
nespočetne prísl.
nespočetný príd. nespočítateľný, nesčíselný: n-é zástupy, množstvo;
nespočítateľne prísl.
nespočítateľný príd. veľmi početný, nesčíselný, nespočetný: n-é množstvo;
nespoľahlivo prísl.;
nespoľahlivosť -i ž.
nespoľahlivý príd. na ktorého sa nemožno spoľahnúť, nie dôveryhodný; svedčiaci o tom: n. človek;
n-á informácia;
nespokojenec ‑nca m.
nespokojný; nespokojne prísl.; nespokojnosť ‑i ž.
nespoločenský; nespoločensky prísl.; nespoločenskosť ‑i ž.
nesporný; nesporne čast.prísl.st.; nespornosť ‑i ž.
nespočetný; nespočetne prísl.
nespoľahlivý; nespoľahlivo prísl.; nespoľahlivosť ‑i ž.
nešportový; nešportovo prísl.