neradno vetná prísl. neodporúča sa, neslobodno: n. mu odporovať
nerast -u m. rovnorodá neústrojná prírodnina (v horninách), minerál: úžitkové n-y, ťažba n-ov;
nerastný príd.: n-é bohatstvo;
n. olej z nafty
nereálne prísl.;
nereálnosť -i ž.
nereálny príd. nezhodujúci sa so skutočnosťou, neskutočný, ireálny: n. odhad, n-e predstavy;
n. plán neuskutočniteľný;
nerestnica -e -níc ž.;
nerestnícky príd. i prísl.
nerestný príd.: n. život;
neriešiteľnosť -i ž.
neriešiteľný príd. kt. sa nedá riešiť: n. problém veľmi ťažký;
mat. n-á rovnica;
nerovnako prísl.;
nerovnakosť -i ž.
nerovno prísl.;
nerovnosť -i ž.: n. povrchu;
sociálna n.
nerozbitnosť -i ž.
nerozbitný príd. kt. sa nedá rozbiť: n-é sklo;
pren. kniž. n-á jednota nerozborná, pevná;
nerozborne prísl.;
nerozbornosť -i ž.
nerozborný príd. kniž. pevný, stály; nezničiteľný: n-é priateľstvo;
nerozhodne prísl.: n. stáť;
zápas sa skončil n.;
nerozhodnosť -i ž.
nerozlučne prísl.: sú n. spätí;
nerozlučnosť -i ž.
nerozlučný príd. kt. nemožno rozlúčiť, odlúčiť, neoddeliteľný, pevný: n-á dvojica, n-é priateľstvo;
nerozmyslene prísl.;
nerozmyslenosť -i ž.
nerozmyslený príd. neuvážený, ľahkomyseľný: n-é konanie, slovo;
nerozpustnosť -i ž. neschopnosť tvoriť roztoky
nerozpustný príd. kt. nemá schopnosť rozpustiť sa: n-é látky;
nerozum -u m. nedostatok rozumnosti, múdrosti, nerozumnosť; pochabosť: odporovať by bol n.;
urobiť n. nerozumný čin
nerozumne prísl.: n. sa rozhodnúť;
nerozumnosť -i ž.
nerozvážne prísl.;
nerozvážny príd. kt. koná bez rozvahy, prenáhlený, ľahkovážny; svedčiaci o tom: n. chlapec;
n-a reč, n. čin;
nerušene prísl.: n. pracovať
nerv -u m. nitkovitý útvar spájajúci teles. orgány s mozgom a miechou na riadenie ich činnosti;
mn. n-y sústava týchto útvarov al. jej časť: sedací, zrakový n., zápal n-ov;
mozgové n-y;
hovor.: liečiť si n-y, chorý na n-y
● mať n-y ako špagáty, ako zo železa byť psychicky odolný;
mať dobré, železné, slabé n-y mať dobrú, slabú psychickú odolnosť;
→ stratiť n-y;
prišiel o n-y;
povolili, vypovedali, expr. praskli, tečú mu n-y stratil rozvahu, neovládol sa;
ísť, expr. liezť niekomu na n-y, hrať, brnkať niekomu na n-y rozčuľovať, dráždiť niekoho;
(ne)mať na niekoho n-y (ne)znášať ho;
expr. moje n-y! výraz nervozity ap.;
nervozita -y ž. zvýšená nervová dráždivosť, duš. nepokoj, podráždenosť: prejavovať n-u, n. pred skúškami
nervózne prísl. k 2: n. prešľapovať;
nervóznosť -i ž. nervozita
nervózny príd.
1. kt. trpí nervozitou: n-e dieťa, n. organizmus
2. nepokojný, podráždený, dráždivý; svedčiaci o nervozite: je prepracovaný a n.;
n-e pohyby;
nerád, nerada, nerado m.mn.živ. neradi, m.neživ.s.ž.živ. nerady príd.
neradno prísl.
nerátajúc, nerátajúc do toho Apredl.
neraz čísl.
nereálny; nereálne prísl.; nereálnosť ‑i ž.
neresiť sa ‑í ‑ia dok.nedok.
neresť ‑i ‑í ž.; nerestný; nerestne prísl.
nerestník ‑a mn. ‑ci m.; nerestnica ‑e ‑níc ž.; nerestnícky príd.prísl.
nerovnaký; nerovnako prísl.; nerovnakosť ‑i ž.
nerovný; nerovno prísl.; nerovnosť ‑i ‑í ž.
nerozbitný; nerozbitnosť ‑i ž.
nerozborný; nerozborne prísl.; nerozbornosť ‑i ž.
nerozhodný; nerozhodne prísl.; nerozhodnosť ‑i ž.
nerozlučný; nerozlučne prísl.; nerozlučnosť ‑i ž.
nerozmyslený; nerozmyslene prísl.; nerozmyslenosť ‑i ž.
nerozum ‑u m.
nerozumný; nerozumne prísl.; nerozumnosť ‑i ‑í ž.
nerozvážny; nerozvážne prísl.; nerozvážnosť ‑i ‑í ž.
nerušený; nerušene prísl.
nerv ‑u m.; nervový; nervovo, nervove prísl.
nervák ‑a mn. ‑ci m.živ.
nervák ‑u/‑a mn. ‑y m.neživ.živ.
nervóza ‑y ž.
nervozita ‑y ž.
nervózny; nervózne prísl.; nervóznosť ‑i ž.
nervstvo ‑a s.