nepriamo prísl.: n. súvisieť;
mat. n. úmerný;
nepriamosť -i ž.
nepriamy príd. jestvujúci, uskutočňovaný ap. iba sprostredkovane, nie bezprostredný: n. vplyv, n-e osvetlenie, n. dôkaz;
šport. n. voľný kop nie na bránu;
mat. n-a úmernosť;
lingv.: n-a reč referovaná reč v podobe súvetia s predmetovou vetou;
n-a otázka vyjadrená vedľ. vetou;
n. pád iný ako N;
nepriamy; nepriamo prísl.; nepriamosť ‑i ž.