neposlušne prísl.;
neposlušnica -e -níc ž.
neposlušnosť -i ž.: občianska n. nerešpektovanie nariadení výkonnej moci
neposlušník -a mn. -ci m. neposlušný človek;
neposlušný príd. kt. nepočúva, neposlúcha, nerád plní príkazy: n. syn;
neposlušník ‑a mn. ‑ci m.; neposlušnica ‑e ‑níc ž.
neposlušný; neposlušne prísl.; neposlušnosť ‑i ž.