neobyčajne prísl.: n. úspešný veľmi;
neobyčajnosť -i ž.
neobyčajný príd.
1. kt. sa nevyskytuje často al. pravidelne, nezvyčajný, zvláštny: n. úkaz, n-é meno
2. nevšedný, mimoriadny, výnimočný: n. záujem;
neobyčajný; neobyčajne prísl.; neobyčajnosť ‑i ‑í ž.