nemierne prísl.;
nemiernosť -i ž.
nemierny príd. kt. nezachováva, prekračuje mieru, nestriedmy: byť n. v jedle;
n-e pitie (alkoholu);
nemiestne prísl.;
nemiestnosť -i ž.
nemilo prísl.: n. sa ho to dotklo
nemilobohu prísl. expr.
1. zbytočne, nadarmo, podaromnici: n. márniť čas, peniaze
nemilosrdne prísl.;
nemilosrdnosť -i ž.
nemilosrdný príd. kt. nemá milosrdenstva, bezcitný, krutý; svedčiaci o tom: n. človek;
byť n. k ľuďom;
n. boj;
nemierny; nemierne prísl.; nemiernosť ‑i ž.
nemiestny; nemiestne prísl.; nemiestnosť ‑i ž.
nemilobohu prísl.
nemilosrdný; nemilosrdne prísl.; nemilosrdnosť ‑i ž.
nemilosť ‑i ž.
nemilý; nemilo prísl.