nekonečný príd.
1. kt. nemá koniec (v priestore, v čase), neobmedzený, neohraničený; kt. má neobmedzený počet prvkov, op. konečný: n. vesmír, priestor;
n. rad (čísel)
2. expr. veľmi dlhý, veľmi veľký: tá cesta je n-á;
n-á túžba;
nekonečný; nekonečne prísl.; nekonečnosť ‑i ž.; nekonečno ‑a s.