nehanblivec -vca m. nehanblivý človek, nehanebník;
nehanblivica -e -víc ž.
nehanebne prísl.: n. sa správať;
nehanebnica -e -níc ž.
nehanebník -a mn. -ci m. nehanebný, podlý človek;
nehatene prísl.
nehlasne prísl.: n. sa pohybovať
nehlboko prísl.
nehlučne prísl.: n. sa pohybovať
nehmatateľný príd. kt. sa nedá nahmatať: n. pulz
nehnuteľnosť -i ž. nehnuteľný majetok, nehnuteľné veci: predaj n-í
nehnuteľný príd. práv. kt. sa nedá premiestňovať, prenášať, kt. má trvalý ráz, op. hnuteľný: n. majetok, n-é veci pozemky, stavby ap.;
1. kniž. i nehoden, nehodna, nehodno2 iba v prís. nezasluhujúci si niečo, niekoho: byť, zostať n. lásky
2. neprimeraný, nedôstojný: názory n-é jeho vzdelania
nehodnica -e -níc ž.
nehodný príd.
nehodovosť -i ž. počet nehôd za isté obdobie: n. stúpa
nehodový príd.: n-á služba;
nehorázne prísl.;
nehanblivec -vca m. nehanblivý človek, nehanebník;
nehanblivica -e -víc ž.
nehanebne prísl.: n. sa správať;
nehanebnica -e -níc ž.
nehanebník -a mn. -ci m. nehanebný, podlý človek;
nehatene prísl.
nehlasne prísl.: n. sa pohybovať
nehlboko prísl.
nehlučne prísl.: n. sa pohybovať
nehmatateľný príd. kt. sa nedá nahmatať: n. pulz
nehnuteľnosť -i ž. nehnuteľný majetok, nehnuteľné veci: predaj n-í
nehnuteľný príd. práv. kt. sa nedá premiestňovať, prenášať, kt. má trvalý ráz, op. hnuteľný: n. majetok, n-é veci pozemky, stavby ap.;
1. kniž. i nehoden, nehodna, nehodno2 iba v prís. nezasluhujúci si niečo, niekoho: byť, zostať n. lásky
2. neprimeraný, nedôstojný: názory n-é jeho vzdelania
nehodnica -e -níc ž.
nehodný príd.
nehodovosť -i ž. počet nehôd za isté obdobie: n. stúpa
nehodový príd.: n-á služba;
nehorázne prísl.;