nastúpiť -i dok.
1. vojsť, vstúpiť (do dopr. prostriedku), nasadnúť: n. do vlaku, auta, na loď
2. zaujať miesto v útvare, zoradiť sa: n. do radu, cvičenci n-li
3. začať (činnosť): n. do zamestnania, n. cestu, n. na dovolenku
nástupište -a -píšť, nástupisko -a -písk s. miesto, kde sa nastupuje (do hromadného dopr. prostriedku): čakať na n-i/-sku na vlak;
autobusové n.;
vlakové n. perón
nástupkyňa -e -kýň ž.
nástupnícky príd.: práv. n. štát kt. preberá právne záväzky po zaniknutom štáte;
nástupníctvo -a s. preberanie dedičstva po predchádzajúcom dedičovi; preberanie právnych záväzkov po zaniknutom štáte
nástupníčka -y -čok ž.;
nástupište -a -píšť, nástupisko -a -písk s. miesto, kde sa nastupuje (do hromadného dopr. prostriedku): čakať na n-i/-sku na vlak;
autobusové n.;
vlakové n. perón
nástupkyňa -e -kýň ž.
nástupnícky príd.: práv. n. štát kt. preberá právne záväzky po zaniknutom štáte;
nástupníctvo -a s. preberanie dedičstva po predchádzajúcom dedičovi; preberanie právnych záväzkov po zaniknutom štáte
nástupníčka -y -čok ž.;