nasledovateľ -a mn. -ia m. kto nasleduje niekoho (ako vzor) v niečom, pokračovateľ, nasledovník: mať (vedeckých, umeleckých) n-ov;
nasledovateľka -y -liek ž.;
nasledovateľský príd.
nasledovať nedok.
1. pohybovať sa za niekým, niečím, sledovať (význ. 1): n-je ho na každom kroku, za nami n-la kolóna áut
2. prichádzať po niekom, po niečom predchádzajúcom, nastávať: po práci n-je odpočinok
3. spravovať sa podľa istého príkladu, napodobňovať: n. príklad učiteľa, čin hodný n-nia
nasledovateľ ‑a mn. ‑ia m.; nasledovateľka ‑y ‑liek ž.; nasledovateľský
nasledovať ‑uje ‑ujú dok.nedok.