namyslene prísl.: n. sa správať;
namyslenec -nca m. namyslený človek
namyslenosť -i ž.
namyslený príd. neprimerane sebavedomý, pyšný, nafúkaný: n. človek;
nedok. namýšľať si -a
namydliť ‑í ‑ia dok.
namyslenec ‑nca m.
namyslený; namyslene, namysleno prísl.; namyslenosť ‑i ž.
namyslieť si ‑í ‑ia ‑el dok.
namýšľavý; namýšľavosť ‑i ž.
namýšľať si ‑a ‑ajú dok.nedok.