namieriť -i dok.
1. nastaviť do polohy na cieľ, do istého smeru, zacieliť, nacieliť, zamieriť: n. (pušku, ďalekohľad) na cieľ;
n. na niekoho prstom ukázať
2. dať sa smerom niekam, zamieriť (význ. 2): n. do mesta, mať niekam n-ené
3. zamerať, zacieliť: n. úsilie správnym smerom, n. prejav, reč proti niekomu
dok. namietnuť -e -u -tol
Namíbia ‑ie ž. (štát); Namíbijčan ‑a mn. ‑ia m.; Namíbijčanka ‑y ‑niek ž.; namíbijský
namieriť ‑i ‑ia dok.
namiešať ‑a ‑ajú dok.
namieste, na mieste prísl.
namiesto Gpredl.
namietať ‑a ‑ajú dok.nedok.
námietka ‑y ‑tok ž.
namietnuť ‑e ‑u ‑tol dok.