naliehavo prísl.: n. žiadať;
naliehavosť -i ž.
naliehavý príd.
1. dôrazne prejavovaný, nástojčivý, neodbytný: n-é prosby
2. vyžadujúci nutné riešenie, nástojčivý, neodkladný, súrny: n-é potreby, n. prípad;
naliehavý; naliehavo prísl.; naliehavosť ‑i ž.