naho prísl.;
náhoda -y -hod ž. stretnutie udalostí bez zjavnej vzájomnej súvislosti, nepredvídaná udalosť, okolnosť: (ne)šťastná n., spoliehať sa na n-u
● ani n-ou vôbec nie
náhodilosť -i ž. náhodnosť
náhodilý príd. zastar. náhodný;
náhodne prísl.: n. sa stretnúť náhodou;
náhodnosť -i ž.
I. prísl. bez očakávania, neočakávane, nepredvídane: stalo sa to n., n. sa stretnúť
II. čast. hovor. vyj. protirečiaci postoj k istému názoru: n. to bolo dobré;
nevieš to! n. viem!
nahonobiť dok. expr. nazhromaždiť (peniaze, majetok), našetriť, nagazdovať: n. si majetok
náhonový príd.
nahospodáriť -i dok. hospodárením nadobudnúť, nagazdovať, našetriť: n. si majetok
nahosť -i ž.
nahováračka -y -čiek ž.
nahováračky -čiek, nahovárky -rok ž. pomn. hovor. sprostredkovanie známosti al. manželstva
nedok. k 1, 2, 4, 5 nahovárať -a: nič si nen-aj!
nahovoriť dok.
1. rečou naviesť na niečo: n. priateľa na výlet;
n. niekoho, aby odcestoval
2. nanútiť mienku, navravieť, narozprávať: čo mi to chceš n.?
3. narozprávať (význ. 1): ľudia všeličo n-ia;
veľa toho nen-í je málovravný
4. hovor. sprostredkovať al. nadviazať vážnu známosť: n. niekomu nevestu, n. si ženícha
5. povedať (prejav), prehovoriť na zvukový záznam;
// nahovoriť sa veľa a často hovoriť, narozprávať sa: koľko sa o nej n-l!
náhoda ‑y ‑hod ž.
nahodiť ‑í ‑ia dok.
náhodný; náhodne prísl.; náhodnosť ‑i ž.
náhodou čast.prísl.st.
naholo prísl.
nahonobiť ‑í ‑ia dok.
nahor prísl.
nahospodáriť ‑i ‑ia dok.
nahota ‑y ž.
nahovárač ‑a m.; nahováračka ‑y ‑čiek ž.
nahováračky ‑čiek, nahovárky ‑rok mn.pomn.ž.
nahovárať ‑a ‑ajú dok.nedok.
nahovoriť ‑í ‑ia dok.; nahovoriť sa