motorickosť -i ž.
motoricky2 prísl.;
motorista -u m. vodič motor. vozidla; pestovateľ motorizmu: služby m-om;
motoristický príd.: m-é okuliare, m. šport
motoristka -y -tiek ž.;
motorizmus -mu m. využívanie motor. vozidiel na dopravu al. šport: rozvoj m-u;
motorizovať nedok. i dok. vybavovať, vybaviť motor. vozidlami: m. dopravu;
m-ná pechota;
pohotovostná m-ná jednotka
motorika ‑y ž.; motorický; motoricky prísl.; motorickosť ‑i ž.
motorizmus ‑mu m.; motorista ‑u m.; motoristka ‑y ‑tiek ž.; motoristický
motorizovať ‑uje ‑ujú dok.nedok.