1. rozsah, veľkosť, rozmery dané v istých jednotkách: šaty na m-u;
peňaž. úroková m.;
ekon. m. nadhodnoty
2. jednotka merania: plošná, dĺžková, dutá m.
3. mierka (význ. 1)
4. primerané množstvo, rozsah niečoho: mať veľkú m-u zodpovednosti;
do istej m-y čiastočne;
v plnej m-e celkom;
do akej m-y do akého stupňa;
(piť, pracovať) s m-ou primerane, nie priveľa
● vyviesť z m-y z rovnováhy;
uviesť na pravú m-u opraviť;
→ merať každému rovnakou, inou m-ou;
všetko s m-ou netreba nič preháňať;
mierne prísl.;
mierniť -i nedok.
1. robiť miernejším, miernym, zmierňovať: m. bolesť, krivdu, nedorozumenie
2. uspokojovať, krotiť, tíšiť: m. hráčov, m. sa v hneve;
nevie sa m. ovládať
// mierniť sa stávať sa miernejším, miernym, zmierňovať sa, zmenšovať sa: bolesť sa m-i
miernosť -i ž.
mierotvorný príd. usilujúci sa o upevnenie al. utvorenie mieru: m-á osobnosť, iniciatíva
mierový2 príd. k 2
mierumilovne prísl.;
mierumilovnosť -i ž.
mierumilovný príd. usilujúci sa zachovať mier, znášanlivý: m-é národy;
Mierovo ‑a s.; Mierovčan ‑a mn. ‑ia m.; Mierovčanka ‑y ‑niek ž.; mierovský
mieridlo ‑a ‑diel s.
mieriť ‑i ‑ia dok.nedok.
mierka ‑y ‑rok ž.
mierniť ‑i ‑ia dok.nedok.; mierniť sa
mierny; mierne prísl.; miernosť ‑i ž.
mierotvorný; mierotvorne prísl.
mierumilovný; mierumilovne prísl.; mierumilovnosť ‑i ž.