menový príd.: m-á jednotka;
m-á rozluka rozdelenie býv. česko-slovenskej meny
menovateľ GA ‑a D ‑u/‑ovi L ‑i mn. ‑e/‑ia A ‑e/‑ov m.
menovať ‑uje ‑ujú dok.nedok. (uvádzať menom, volať); menovať sa dok.nedok.
menovitý; menovite prísl.
menovka ‑y ‑viek ž.