mechanicky prísl.;
mechanický príd.
1. vzťahujúci sa na hmotnú, fyzickú stránku: m-á energia;
m-é podráždenie
2. vykonávaný mechanizmom al. založený na mechanizme; strojový: m-é obrábanie;
m-á hračka
3. neuvedomený, zmechanizovaný, automatický: m. pohyb;
mechanik ‑a mn. ‑ci m.; mechanička ‑y ‑čiek ž.
mechanika ‑y ž.; mechanický; mechanicky prísl.; mechanickosť ‑i ž.
mechanizmus ‑mu m.
mechanizovať ‑uje ‑ujú dok.nedok.
mechanizácia ‑ie ž.; mechanizačný
mechanizátor ‑a m.; mechanizátorský