lapací príd. slúžiaci na lapanie: l-ie zariadenie (na chytanie zveri ap.)
lapaj -a m.
1. expr. samopašný, nezbedný al. huncútsky (mladý) človek, huncút, figliar, šibal, loptoš
2. trocha pejor. naničhodný, nezodpovedný (mladý) človek, loptoš, galgan, naničhodník: l. lapajský nadávka;
z dobrého chlapca sa stal l.;
lapajisko -a s. i m. zvel.
lapajský príd.;
lapač -a mn. -e m. neživ. zariadenie na zachytávanie niečoho: l. pary, iskier, kalu;
l. prachu i pren. (napr. záclony)
nedok. lapať sa
lapidárne prísl.;
lapidárnosť -i ž.: l. štýlu
lapikurkár -a m. expr. naničhodník, pobehaj, lapaj
laponský príd. k Laponec, Laponsko: l. jazyk
lapsus -u m. (lat.) kniž. nedopatrenie, omyl, drobná chyba
lapák -a m.
1. zariadenie, do kt. nalieta al. padá hmyz
2. poľov. konštrukcia na lapanie zveri
3. slang. väzenie
lapália -ie obyč. mn. ž. hovor.
1. malichernosť, pletka
2. nepríjemnosť, mrzutosť: mať l-ie so susedmi
ľapot -u m. expr. ľapotanie
Laponsko ‑a s.; Laponec ‑nca m.; Laponka ‑y ‑niek ž.; laponský; laponsky
lapaj ‑a m.; lapajský; lapajstvo ‑a ‑tiev s.; lapajisko ‑a ‑jísk/‑jiskov m.s.
lapač ‑a mn. ‑e m.neživ.živ.
lapač ‑a mn. ‑i m.živ.
lapačka ‑y ‑čiek ž.
lapidárny; lapidárne prísl.; lapidárnosť ‑i ž.
lapikurkár ‑a m.; lapikurkársky
lapka ‑y ‑piek ž.
laplaceovský [‑aso‑]
lapončina ‑y ž.
lapsus ‑u L ‑e m.
lapák ‑a m. (na hmyz, na zver)
lapália ‑ie ‑ií D ‑iám L ‑iách ž.
ľapnúť, ľapnúť si ‑e ‑ú ‑pol dok.
ľapot ‑u m.
ľapotať, ľaptať ‑ce ‑cú ‑tal dok.nedok.